The Pretender 0.1|New family

25. ledna 2012 v 19:47 | Kača |  The Pretender

Prológ

Poslednýkrát som sa pozrela na svoju posteľ.. Tu sa asi tak skoro nevyspím.. Nemala som na výber ak som chcela konečne zistiť pravdu. Zo stola som si zobrala letenku, otvorila som okno a list som položila na posteľ. Preskočila som cez otvorené okno a pristála na zamrznutej tráve. Dokážem to.


Kapitola prvá|New family

Otec ma objal. Nastúpili sme do lietadla a sadli sme si na posledné voľné miesta. Nikdy som sa nebála letieť, veď sme v bezpečí a výhľad von oknom stojí za to. Všade chodievame lietadlom.. Keď som mala 5, išli sme do Californie. Bála som sa, ale keď som videla malé domčeky pod nami a biele oblaky, chcela som tam hore zostať navždy. Čas mi prešiel vždy veľmi rýchlo. Zacítila som mierne chvenie. "Turbulencie. Lottie, snáď sa nebojíš." Mama ma chytila za ruku. "Nie, veď to je v poriadku." Lietadlo sa chvelo čoraz viac. Zrazu sa pred nami objavili mračná. Keď sme do nich vstúpili, zľakla som sa. Všade naokolo boli blesky a lietadlo sa chvelo oveľa viac ako predtým. "Je to normálne?" "Ale samozrejme. Veď to je len malá búrka, určite to majú pod kontrolou." Ozvalo sa hlásenie pilota. "Prosím, zachovajte pokoj a pripútajte sa, ďakujem." Kontrolka, ktorá naznačovala to isté začala svietiť na červeno. Zrazu som nič nevidela, všade bola tma.
O dva roky neskôr

Z toho dňa si nepamätám nič iné. Zopár dní v nemocnici, preplakané noci bez rodičov. Nikdy potom som ich nevidela, povedali mi že zomreli. Už som nebola malé dieťa, veď som mala 16. Lietadlo vraj spadlo, v búrke sa im pomiatli prístroje.. Moji rodičia neprežili. Vedela som, že sa nesmiem z toho obviňovať, ale dovolenka bol môj nápad. Otec mal rozbehnutú vedeckú prácú, ktorá mu vraj priniesla kopu peňazí. Preto som povedala rodičom, že by sme si konečne mohli oddýchnuť. Ešte pol roka som chodila po súdoch. Chceli ma dať k starým rodičom, tí však bývajú v Illinoise. Mám to dosť ďaleko do školy a musím ju predsa dokončiť tu, v New Yorku. Nakoniec si ma zobrali rodičia mojej najlepšej kamarátky. Vždy sme si priali byť sestrami, teraz mi to také dobré nepripadá. Chcem mať svoju rodinu späť. Keď prežijete s niekym 16 rokov svojho života, verte mi, napriek všetkým hádkam je odlúčenie navždy veľmi ťažké.
Aj tak mám veľké šťastie, že mám Priyu a jej - mojich rodičov.
Priya mi mávala rukou pred tvárou. "čo sa stalo? Charlotte, pýtam sa ťa druhýkrát. Ideme tam?" "Kam? Prepáč zamyslela som sa." "Na tú školu. Veď sme tam chceli ísť, nie?" "Hlási sa tam toľko uchádzačov, myslím že nemám šancu. Navyše je to ďaleko.. vieš na čo narážam." "Lott, ale musíš to raz prekonať. To už nikdy nepôjdeš nikam lietadlom? Veď sa ti nič nestane. Ver mi, pôjdeme spolu. A musíme tam ísť aspoň na pohovor." "Koľko škôl je tu? A ty chceš ísť do Californie. Veď fyziku môžem študovať na veľa školách." "Neskúsime to? Veď to bol vždy tvoj sen. A tvoj otec.." Priya pochopila, že má mlčať. "Prepáč. Tak sa porozprávame inokedy.." "V poriadku.. a možno to skúsim. Keď to zvládol on, zvládnem tú univerzitu aj ja a budem pokračovať v jeho výskumoch." "Tak sa mi to páči. Zajtra pošleme prihášku." Neverila som, že som to povedala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rip Van Winkle Rip Van Winkle | E-mail | Web | 25. ledna 2012 v 19:59 | Reagovat

Och sis prudko sa mi to zatiaľ páči ^^ Inak tá fyzika ;DDDDD Gomene. Milujem mená Charlotte a Priya. Na mene Priya fičím už dlho, keď som ho už neviem kde videla ;D

2 Kikush Kikush | Web | 25. ledna 2012 v 21:12 | Reagovat

Začína to dobre, rada si prečítam pokračovanie :)

3 K!NUSH K!NUSH | Web | 27. ledna 2012 v 15:49 | Reagovat

hmm..zaujímavéé..som zvedavá na pokračovanie :D

4 ladyart ladyart | Web | 30. ledna 2012 v 18:53 | Reagovat

ahoj nechceš spriateliť písala si na moj blog...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama